Je to za rohom. O rok sa začne olympiáda s hviezdami NHL

Toľko sa tešili, toľko si to predstavovali, ale nakoniec to nevyjde.

Tentoraz nie.

Bratia Quinn a Jack Hughesovci sa nevedeli dočkať, keď si na turnaji 4 Nations Face-Off v tej istej kabíne oblečú americký dres a spoločnými silami budú na ľade bojovať za vlasť.

Dopadlo to inak, pretože bek Vancouver Canucks na poslednú chvíľu musel z februárovej akcie zo zdravotných dôvodov ospravedlniť.

Jeho súrodenec, elitný forvard New Jersey Devils, však až tak nesmúti. Dobre totiž vie, že ak do toho nezasiahne nejaká nepriaznivá vyššia moc, tak sa veľký sen Hughesovcov aj tak čoskoro zhmotní.

Už o rok. Na olympiáde v Taliansku, kam po dlhom čase opäť vyrazia najlepší hokejisti planéty.

"Keď mi Quinn hovoril o svojej neúčasti, tak sa mi veľakrát ospravedlňoval. Veľmi sa na to tešil," povedal novinárom Jack Hughes. "Utešoval som ho, že naše kariéry budú asi ešte dlhé. Že sa nejaká ďalšia príležitosť zahrať si spolu za USA ešte objaví. Hádam už na najbližšej olympiáde."

A prečo nie. Aj keď sa to nezdá, tak táto veľká hokejová sláva je už za rohom.

Zase to bude grandiózne. Ako v Nagane 1998. Ako v Salt Lake City 2002. Ako v Turíne 2006. Ako vo Vancouveri 2010. Ako v Soči 2014.

Keď hviezdy NHL chýbali na olympiádach v Pchjongčchangu 2018 a Pekingu 2022, kde Slovensko získalo bronz, tak fanúšikom neostávalo nič iné, ako spomínať. Teraz však na ľade uvidia najvyššiu kvalitu.

A 4 Nations Face-Off môžu brať úžasnú ochutnávku toho, čo sa bude v Taliansku pod spojenými kruhmi odohrávať.

"Porovnávanie jednotlivých krajín na reprezentačnej úrovni je niečo výnimočné," zveril sa americký útočník Auston Matthews. "Pre hokej je to skvelé. Tešia sa na to fanúšikovia a tešíme sa na to aj my hráči."

Nie je tajomstvo, že niektorí hráči budú už po tohtoročnom medzinárodnom podniku bojovať aj o prípadný povolávací rozkaz na olympiádu. V kanadskom drese to platí napríklad o útočníkoch Travisovi Konecnym z Philadelphia Flyers a Samovi Bennettovi z Florida Panthers, vlastne aj o celej brankárskej trojke Adin Hill (Vegas Golden Knights), Jordan Binnington (St. Louis Blues), Sam Montembeault (Montreal Canadiens).

Američania si zase pri tejto parádnej príležitosti okrem iného otestujú aj Vincenta Trochecka a Chrisa Kreidera (New York Rangers), Švédi centra Lea Carlssona (Anaheim Ducks) a krídlo Gustava Nyquista (Nashville Predators), Fíni bekov Henriho Jokiharjua (Buffalo Sabres) a Urha Vaakanainena (Rangers).

Ani jeden z nich rok pred olympiádou nebude mať nič isté, aj keby ovládli všetky mysliteľné štatistiky.

Pred finálnou nomináciou si môžu výrazne pomôcť. A o to ide. Vo vzduchu visia veľmi dôležité body. Treba ich len získať.

Slovenskí a českí fanúšikovia si môžu tohtoročný súboj užívať ako nestranní diváci, pretože ich národné tímy na 4 Nations Face-Off neboli pozvané. V Taliansku však nebudú chýbať. Slovensko si v lete vybojovalo postup na kvalifikácii v Bratislave, ktorý ako kapitán viedol Tomáš Tatar (New Jersey Devils).

Účasť na turnaji v Taliansku pomohli vybojovať aj Martin Pospíšil (Calgary Flames) či obranca Šimon Nemec (Devils). Obaja by si pod piatimi kruhmi zahrali prvýkrát a slovenský tím by mali posilniť aj Juraj Slafkovský (Montreal Canadiens) či obrancovia Erik Černák (Tampa Bay Lightning) a Martin Fehérváry (Washington Capitals).

Český tím ovládol posledné majstrovstvá sveta, kde sa spoliehal o nejedného adepta na olympijskú nomináciu. Na rozdiel od iných mali v Prahe v podstate to najlepšie, čo môže dať dokopy.

To môže výrazne pomôcť, pretože nič nenahradí súhru vybrúsenú v dueloch, v ktorých ide o všetko. Na talianskom ľade sa to v podaní šampiónov Davida Pastrňáka, Martina Nečasa a Lukáša Dostála, posilnených napríklad to Tomáša Hertla či Filipa Hronka, môže zísť.

Nasledujúci rok sa sláva odohrá pod hlavičkou Milána a Cortiny d'Ampezzo, čo môže športových historikov vystrašiť. Druhé z dvoch miest bolo kvôli 5. miestu na OH 1956, vtedy považovaného za hanebné, dlho symbolom československého hokejového fiaska.

Časy sa však menia. Nielen preto, že v päťdesiatom šiestom mohla olympiáda o hviezdach NHL len snívať. Aj preto, že to bude výnimočne sledovaná hokejová šou.

Víťaza produktivity OH 1956 Jima Logana (7+5) poznal v jeho rodnej Kanade málokto a veľkú kariéru nikdy neurobil. Namiesto hokeja sa po návrate z olympiády dlho živil ako účtovník. Jeho nasledovníci sú naopak skvele zarábajúce globálne superhviezdy, ktorých výkony budú najväčším ťahákom olympijských hier.

Bude to veľké.

A pri všetkej úcte k pánovi Loganovi sa na hlavné postavy tohto turnaja asi nikdy nezabudne.